| 
     
         
        Asuán: 
         
         Mesto 
        Asuán (200 000 obyvateľov) bolo v šesťdesiatych rokoch zaplavený 2000 
        inžiniermi a technikmi zo Sovietskeho zväzu, ktorí organizovali prácu 
        35 000 egyptských stavebných robotníkov na stavbe gigantickej priehrady 
        na Níle. Elektrina a prítok vody riadené Asuánskou Vysokou priehradou 
        (Sad al-Áli) vyvolali hlboké zmeny v ekonómii a v poľnohospodárstve Egypta. 
        I keď vznikli niektoré nepredvídané ekologické problémy, väčšina ľudí 
        potvrdzuje, že prínos projektu ďaleko prevyšuje jeho nedostatky . Priehrada 
        dokončená r. 1972 zcela zmenila charakter mesta a kryje jednu tretinu 
        spotreby elektrickej energie Egypta. Asuán, kedysi mesto roľníkov, rekreantov 
        a archeológov, nie príliš odlišný od Luxoru, sa stal priemyslovým centrom 
        s výrobou železa a oceli, s továrňami na umelá hnojivá a s cukrovarmi. 
        Cez všetky tieto zmeny zostáva stred mesta rovnako bezstarostný , zvlášť 
        v okolí bazáru, i keď také okolie si uchovalo mnoho z pôvabu, pre ktorý 
        sa toto mesto stalo zimoviskom pre už zomrelého Agu Chána a tiež pre mnoho 
        iných bohatých návštevníkov. Feluky s bielym oplachtením kĺžu sem a tam 
        po hladine medzi ostrovmi ako vysokí pôvabní vodní vtáci. Stojí za to 
        privstať si za svitania a pozrieť zlato a šeď púštnych pahorkov, počúvať 
        cvrlikanie vtákov a započuť híkanie oslov z neďalekých hospodárstiev. 
        Kočiari (kalačl) čakajúci u hotelov a prístavísk sú pripravený podniknúť 
        s vami prehliadku medzi eukalypty , palmami a citrusmi. K Asuánskej priehrade 
        (asi 10 km) sa zo stredu mesta vypravte taxíkom. Vyjdite na vrchol pomníku 
        sovietsko-egyptskej spolupráce, ktorý má tvar lotosu, odkiaľ je krásny 
        výhľad na priehradu i Násirove jazero. Jazero sa tiahne cez 500 km na 
        juh, za egyptské hranice do Súdánu. Výroba rôzneho druhu prinášala Asuánu 
        bohatstvo už v dobách faraónov. Prekrásna červená žula egyptských obrovských 
        sôch a hlavných pomníkov pochádza z tunajších lomov, vzdialených od stredu 
        mesta len niekoľko minút jazdy autom. Masívni nedokončený obelisk, meriaci 
        27 m, ktorý pri vylamovaní popraskal a bol ponechaný na mieste, ukazuje, 
        ako boli tieto veľkolepé pomníky dôkladne ručne vytesávaný a potom leštené 
        do sklovité hladkosti. Prenajmite si feluku na plavbu okolo západného 
        brehu Nílu a okolo ostrovov. Na najväčšom z nich, na ostrove Elefatíne, 
        leží zrúcaniny chrámu boha Chnuma, diela mnoho faraónov až po Ptolemaiovcov 
        a Rímanov . Asuánské múzeum, umiestené vo vile z počiatku 20. storočia, 
        je hneď vedľa zrúcanín. Schodište vytesané do skaly pod vilou vedie dolu 
        k asuánskému nilometru, ktorý má dosiaľ svoj elegantní mramorový vodoznak. 
        Kitcheneróv ostrov (Kitchener's Island teda Botanický ostrov alebo Ostrov 
        kvetín) bol darom britskému generálnemu konzulovi neskoršiemu vojnovému 
        hrdinovi a veľkému milovníkovi kvetín. Teraz slúži ako botanická záhrada, 
        kde je prijemné túlať sa v dennom chlade. Na južnom konci sa nachádza 
        výskumná kačacia stanica -cestu vám vyznačí ich kvákanie. Hore nad západným 
        brehom Nílu stojí mauzóleum Agy Chána -jeho plný titul, Sultán Muhammad 
        Šah Ai-Huseini, Aga Chán III., 48. Imám Šia Imami Ismailis, bol tak trochu 
        jazykolam. lsmáílovci tvoria moslimskú sektu žijúcu prevážne v Iráne a 
        Pakistane.) Aga Chán (1877-1957) si na návrší v Asuáne postavil vilu a 
        zamiloval sa do tunajšieho kraja natoľko, že sa rozhodol zostať tu navždy. 
        Od mauzólea je to po kľukatej púštnej ceste len 20 minút jazdy na ťave 
        ku zrúcanine koptského kláštora Sv. Simeona zo 7. storočia. Severne podial 
        západného brehu Nílu leží typická núbijská dedinka s mierne idúcim životom, 
        nezmeneným storočiami. Kačice, somáre a kozy sa potulujú po ulici, dievčatá 
        nosia vedrá s vodou z kanálu a ako jeden z príznakov modernej civilizácie 
        sa skupina chlapcov vyhla práci na poli a vášnivo hrajú futbal. V skale 
        nad dedinou sú vytesané hrobky miestnych potentátov, známych ako páni 
        z ostrova Elefantíny. Niekoľko zaujímavých stôp po výzdobe prežilo, rovnako 
        tak ako holuby a netopiere. V niekoľkých hroboch zostali obetné oltárne 
        kamene a v hrobe Sarambota I. (teda Sirenputa) z 12. dynastie vás v pološeru 
        pozdraví múmia jeho ženy s prázdnymi očnými jamkami .Tieto hroby , patriace 
        medzi najstaršie v Egypte, stoja za návštevu i pre krásny výhľad na Asuán 
        a rieku Níl, ktorý sa naskytá zo skalnatých výstupkov na úbočí.  
          
     | 
     | 
     |