Luxor:

V rokoch 2100 -750 pred. n. l. (10. -25. dynastia) stelesňovali moc a slávu Egypta veľké chrámy v Luxore a Karnaku (v tedajších Thébách). Tu sa Nová ríša (1570 -1100 pred. n. l.) tešila z vrcholu svojich dejín, tu pulzoval život medzi dvoma chrámami, zatiaľ čo mesto mŕtvych, thébská nekropola, ležala naproti, na západnom brehu Nílu. Asýrskym vpádom do zemi v 7. stor. pr. n. l. však skončilo 14 storočí veľkoleposti, takže pre Rimanov a Grékov sa Théby stali len chátrajúcou, ale preto skvelou turistickou atrakciou. Neskôr nastala iná zmena, to keď najprv Francúzi a po nich mnohí ďalší európsky a americkí egyptológovia odmietli z chrámov a hrobiek piesok, ktorý sa na nich ukladal celé storočia. Keď bol v roku 1869 otvorený Suezský prieplav, záujem Európanov o Egypt sa zvýšil, návštevníci skoro zistili, že egyptské podnebie je v zime veľmi príjemné. Dlhé luxorské Corniche (nábrežie) lemujú stromy a opodiaľ na Níle i rady priviazaných výletných člnov. Pôvabné plachetnice feluky vám ponúknu vyhliadkovú plavbu podial mesta alebo výlet cez rieku do Údolia kráľov . Na východnom brehu sú vysoké stĺpy luxorského chrámu, ktorý je v noci osvetlený, a tak neodolateľné láka k večerným prechádzkam. Začnite prehliadkou luxorského chrámu. Hlavnými staviteľmi chrámu (1400 až 1250 pred. n. l.) boli Amenhotep (Amenofis) III. (18. dynastia) a Ramesse II. (19. dynastia). Pretože bol chrám tak veľkolepý, slúžil len ako kulisa slávnostnému novoročnému sprievodu na počesť boha Amona. Behom obradu bol Amon predstavovaný rôzne: buď ako boh Slnka, Amon-Re, alebo ako necudný, pohoršivo sa predvádzajúci Amon-Min, boh zobrazený na niekoľkých chrámových nástenných maľbách s neobyčajne veľkým falusom. Pred veľkým pylónom (bránou) je krásne opracovaný obelisk. Pôvodne tu stály obelisky dva, ale Muhamad Alí daroval jeden z nich Francúzku, dnes stojí na námestí Place de la Concorde v Paríži. Za veľkým pylonom je v ľavo na nádvorí Ramessa II. Malá mešita Abú el -Haggág, vznášajúca sa na stĺpoch. Na území chrámov stávalo kedysi tiež niekoľko koptských kostolov. Za nádvorím pôjdete monumentálnym stĺporadím k staršiemu , vnútornému nádvoriu Amenhotepa III. I keď luxorský chrám je veliký , nevyzerá tak, ako keď ho porovnáme s úžasným chrámom v Karnaku, ktorý mnohí ľudia považujú za najveľkolepejšiu pamiatku z celého faraónskeho Egypta. Veľký Amonov chrám je vlastne najväčší z celého komplexu chrámov, posvätných jazier a aleje sfing na triumfálnych cestách, tiahnucích sa 3 km podial Nílu a spojujúcich svätyne v Karnaku a Luxore. Storočná práca archeológov odkryla a rekonštruovala veľký diel, ale stále len zlomok toho všetkého, čo bolo vybudované behom 1400 rokov , kedy Théby žiarili svojou slávou. Veľký chrám bol stavaný , upravovaný a rozširovaný podľa rozmaru jednotlivých faraónov, a to po dobu 2000 rokov , od Strednej ríše až po dobu Rímsku. Prví pylón bol v skutočnosti postavený najneskoršie. Ako najväčší egyptský pylón mal byť hlavným príspevkom Ptolemaiovcov , nebol však nikdy dokončený, a nemá preto tradičné vlysy , ktoré by zachycovali slávne momenty ptolemaiovskej dynastie. Za mohutným 12 m tlstým pylónom je otvorené priestranstvo , veľké asi 8000 m2 . Vľavo od vchodu sa nachádza malí chrám Sethiho II. (19. dynastia) a chrám vpredu vpravo je dielom Ramessa III. (20. dynastia). Cestu Slnka nebeským morom symbolizovala posvätná bárka , umiestnená na konštrukcii uprostred nádvoria. Druhý pylón , strážený dvoma obrými sochami Ramessa II. , zakrýva jednu z najúžasnejších starovekých stavieb: hypostyl , teda Veľkú stĺpovú sieň, a z nej najvyššiu zo 134 úchvatných stĺpov lemujú stredný priechod sieňou. Tretí pylón, hneď za veľkým hypostylom, pochádza z doby Amenhotepa III. (18. dynastia, okolo roku 1400 pred. n. l.). Na úzkom nádvorí medzi tretím a štvrtým pylónom bývali štyri pekné žulové obelisky, z nich tu zostal iba jeden, vyšší než on je jeden zo dvoch obeliskov za štvrtým pylónom, postavených kráľovnou Hatšepsut. Štvrtý a piaty pylón, postavené Thutmosom I. (18. dynastia, asi 1525 pred. n. l.), patrí k najstarším častiam chrámu. Za šiestym pylónom je žulový svätostánok, kde boli umiestené posvätné bárky. Ešte ďalej je najstaršia časť veľkého chrámu, ktorá tu zostala zo skromné svätyne postavená v dobách Strednej ríše. Mnoho zborených častí obrovského chrámového komplexu, z nich často zostala len hromada kamenia prerástla vysokou trávou, je ťažké identifikovať bez podrobného archeologického plánu. Neprehliadneme však posvätné jazero, ležiace neďaleko južného konca Veľkého Amonového chrámu. Súčasťou chrámových obradov bolo prenesenie posvätných bárok na hladinu jazera, aby sa tak symbolizovala denná nebeská cesta boha Slnka, Amon-Rea. Na východnej strane jazera sú sedadla pre divákov večerného predstavenia "Zvuk a svetlo". U severného rohu posvätného jazera nájdeme veľmi nefaraónsky (ale dôležitý) stánok s občerstvením. Popoludní navštívte malé, ale skvelé Luxorské múzeum (severne od hotelu Etap). Je klimatizované a v porovnaní s Egyptským múzeom v Káhire neuveriteľné prehľadné. Dva najvýznamnejšie exponáty téjto kompaktnej zbierky sú: čadičová socha krajčíra Thutmose III. (čís. 2) a neobvyklá pieskovcová busta Amenhotepa IV .(Achnaton, čís. 53). V nové Cachettovej sieni patrí medzi najpozoruhodnejšie nálezy z nedávnej doby alabastrová sfinga a bohovia Amon a Mut, sediaci na tróne. K večeru sa prejdete mestom Luxor, kde trhy (bazári) stále ešte kypí životom, ale nie sú už tak preľudnené.