Port Said:

V dobe výstavby Suezského prieplavu bol založený Port Said, známy vo viktoriánskej dobe ako brána na Východ a veľmi obľúbený u pasažierov, ktorý sa tu zastavovali na okružných plavbách. Dnes predstavuje kľúčové spojenie medzi Stredozemným a Červeným morom a otvára cestu ázijskému tovaru na africkom trhu. Preto sa cez vojnu stával cieľom opakovaných bombardovaní, bol však obnovený a teraz sa rozvíja ako čulé slobodné prístavné pásmo. Egypťania uplatňujú prastaré obchodné vlohy zo súku a ponúkajú cudzokrajnú elektroniku z Japonska, Kórei a Singapuru. Podniknite okružnú plavbu prístavom a uvidíte, ako lodivod pomaly navádza oceánske lode do prieplavu. Národné múzeum v Port Saide vlastní bohatú zbierku 10000 umeleckých exponátov od pred dynastických a faraónskych cez grécko - rímske a koptské až k islamským.

 Ismaílija:

Na západnom brehu jazera Timsáh, v polovici cesty po Suezskom prieplave a asi 120 km po hlavní diaľnici severovýchodným smerom od Káhiry, leží Ismáilija (pomenovaná po vládcovi Egypta chedivovi Ismáílovi), mesto uprostred zelených parkov, s vyblednutým koloniálnym šarmom. Jezero ponúka dobré podmienky pre jachting a windsurfing a tiež pekné pláže. K večeru sa prejdite po nábreží Mubammada Alího. Miestne múzeum hostí súkromnú zbierku Ferdinanda de Lessepse, ktorý vybudoval Suezský prieplav, a čestné miesto prepožičiava žulové stéle (stĺpov), ktorú vztýčil Dareios, staroveký perzský vládca, jeho kanál spojoval Níl s Červeným morom.

 Suez:

Mesto Suez, ťažko poškodené v sérii arabsko-izraelských vojen, je atraktívne obnovené s množstvom zelene a peknými plážami v suezskej zátoke. Nad prístavom sa trepocú vlajky snad všetkých štátov sveta a v lete je hosťom mesta pestrofarebný sprievod pútnikov smerujúcich do Mekky. Miesto, odkiaľ môžete sledovať veľké nákladné lode vplávať do prieplavu alebo z neho vyplávať, je Port Tawfik, ležiaci asi 1,5 km na juh, ale na opačnom brehu prieplavu. Na útese nad ústím prieplavu stojí prázdny podstavec pôvodne určený pre sochu Ferdinanda de Lessepse, odstránenú po neúspešnej invázií jeho francúzskych spoluobčanov r. 1956.