Soller a Sa Calobra

Z diaľničného obchvatu okolo Palmy zídeme na diaľnicu smer Inca, prejedeme okolo bohatšími vrstvami obľúbené okrajové štvrti hlavného mesta Maratxi a pokračovať budeme nížinou La Pla. Rastu tu hlavne stromy, najvýznamnejšími plodinami sú mandľovníky.
Po ľavej strane uvidíme niekoľko dedín. V Sta. Marii nás z diaľky zaujme svojou vežou kostolík. Binissalem, ako názov napovedá (z arabšťiny Syn mieru), vznikol za dôb arabskej okupácie. Počiatkom 20.st. tu bolo asi 30 tisíc hektárov viníc, ktoré ale vírové onemocnenie zredukovalo na dnešných 10%, preto tu dodnes vyrábajú značkové víno Binissalem Franca Roja. Na konci mesta stojí jedna z mála továrni na ostrove cementáreň, ktorá spracováva vápenec z neďalekého pohoria Sierra de Tramontana tiahnúceho sa po celom severozápadnom pobreží. Okrem vápenca, ktorý sa ťaží i k obkladovým a stavebným účelom, sa v horách ešte nedávno ťažilo i uhlie. Vzhľadom k lacnejšiemu dovozu uhlia z Afriky boli tieto doly zavreté. Nad Binissalemem sa rysuje silueta stredovekého hradu Alaró.
Ďalším mestom je tretie najväčšie mesto na ostrove Inca, počtom obyvateľov (24.000) je ale proti asi 350 tisícovej Palme docela malé. Názov mesta je oveľa starší než objavenie Ameriky, nemá teda s indiánskou civilizáciou nič spoločného. Z arabských dôb sa dodnes dochovali v meste známe štvrtkové trhy. V centre nás upúta stredoveký kostol rekonštruovaný začiatkom 20.st., za mestom uvidíme stredoveký kláštorní komplex. V Ince sa nachádzajú vinné pivnice "celler", kde lacno môžete ochutnal typické malorské jedlá.
V susednej dedinke Selva môžeme navštíviť výrobcu obuvi Kollflex.
Potom sa už dostanete do horských oblastí, ktorými budete prechádzať celý zbytok dna. Dedinka Caimari vás ohromí po storočia stavanými stráňami s tzv. tísícročními olivovníkmi a ďalej nasledujú stovky ostrých zatáčok. Kláštor Lluc. Bazilika, stavená už od14.st.,skrývá sošku patrónky ostrova čiernej madony La Moreneta. Komplex je obývaný ibapiatimi mníchmi, ostatných približne 400 ciel slúži pútnikom ako hotel. Ďalej sa okolo nás mihne najstarší kostolík na ostrove San Pedro de Ia Scorca, ktorý ale bohužiaľ nie je prístupný. Za ním nasleduje pohľad do Torrente de Parreis, kaňonu, ktorý v diaľke asi 4 km rozťal napoli takmer 800 m vysoké hory. Ďalej stúpame k najvyššiemu vrcholu ostrova Puig Mayor (1.445 m) s vojenskou radarovou stanicou. Priesmykom vo výške cca 900 m sa dostaneme na severnú stranu tvorenou prakticky holou vápencovou skalou, ktorá nás bude udivovať tvary spôsobenými eróziami. Tu môžeme obdivovať zjazd nad hlbokými priepasťami, pri ktorom dominuje na morskom pozadí proti pirátská veža atalaya zo 16.st. Po príjazde do Sa Calobry si nechajte ujsť prechádzku do asi 10 min. vzdialeného kaňonu. Do koryta v lete vysychajúceho potoka sa dostaneme prechodom dvoch tunelov. V jeho ústí - najfotografovanejšom mieste ostrova, sa môžete vykúpať.

Odrezané údolie spojila zo zbytkom ostrova až železnica Pomarančového expresu, technickej pamiatky z r.1912. Tento starodávny vláčik ma nástupnú stanicu v Palme na Španielskom námestí (Placa de Espaňa ). Z El Arenalu tam chodí mestská doprava autobus č.: 15 a myslím že aj 23. Jedna cesta Palma Soller stojí 6 euro a cesta Palma Soller Palma stojí 8,45 euro. Inak autobusom sa tam dostanete za 2,1 euro. Zo Solloru do Port Solleru sa dostanete zase starodávnou električkou za 1 euro. Dá sa tam dostať aj peši, ale je to pekná štreka . Do Palmy sa budeme vracať cez 14 tunelov, z nich najdlhší meria takmer 3 km.

Cestovný poriadok