Islamská Káhira:

Keď idete v Káhire kamkoľvek, všade uvidíte nad džungľou striech fantastickú architektúru minaretov a kopúl mešít. Mesto zachováva bohaté tradície islamského umenia a ani tmavá patina času nemôže tieto stavby, budované s veľkou predstavivosťou, zbaviť ich kúzla.Z námestia Tahrír idete na východ okolo paláca Republiky (Abdin) na námestie Ahmad Mahir a odtiaľ cez rušné trhovisko k masívnym valcovým baštám impozantnej brány Báb az-zuwajla, vsadenej do stredovekých mestských hradieb. Mnohý odsúdený zločinec alebo vládcov odporca bol v tejto bráne za starých časov obesený. Dva minarety hore na bráne vlastne už patria k priľahlej mešite, ktorú dokončil r.1420 mamlúcký sultán al-Mu'ajjad. Ten strávil istý čas vo väzení v Báb az-Zuwajla a prisahal, že keď bude prepustený na slobodu, postaví mešitu. Keď ho z väzenia prepustili, navrhol neobyčajne krásnou budovu s výnimočnými kamennými ozdobami a peknou záhradou na nádvorí. Požiadajte o prehliadku väzenia (segn) a potom po schodišti vystúpte na vrchol brány Báb az-Zuwajla - je odtiaľ nádherný rozhľad. Smerom na sever, ulicou Muizz li-Din-Illah sa dostanete k madráse (škole) a hrobke al-Ghúriho. Táto skvelá skupina madrásy, mauzólea a wakalatu (hostinca) bola postavená jedným z posledných mamluckých sultánov, Kansuhem al-Ghúrím. Madrása na západe komplexu má zastrešený krížový pôdorys a neobvyklý hranatý minaret, zavŕšený krásnymi trúbkovitými "komínmi". Naproti je mauzóleum, teraz je už bez kopule, slúžiace ako kultúrne centrum. Hrobka al-Ghúrího, známa ako "palác al-Ghúrí", bola opravená a je prístupná verejnosti, i s umeleckými výstavami a bezplatným folklórnym večerom (každú stredu a sobotu), uvádzajú víriaceho derviša.Odtiaľ idete niekoľko krokov na sever a zahnete doprava k bývalej ubytovne pre obchodníkov wakalat al-Ghúrí, v tejto budove zo 16. storočia bývajú teraz výstavy umenia a remesiel, mnohé z nich predajné. Keď sa o kúsok ďalej obrátite doľava, dojdete k mešite a univerzite al-Azhar, najprestížnejšiemu miestu islamského učenia. Jeho meno znamená v arabčine "veľkoleposť" a niet pochyb o tom, že jeho vznosné brány a rozprávkové minarety zachycujú podstatu majstrovstva v islamskej architektúre. Pôvodne, od založenia v r. 970 n. l. tu bola mešita Fatimy az-Zahry (dcéry proroka Muhammada), neskôr rozšírená o minarety, brány, knižnice a ubytovne pre pútnikov a študentov. Prejdete sa slnečným nádvorím, lemovanými miestnosťami ubytovne, do Veľkej siene, kde si povšimnite dvoch modlitebných výklenkov. Al-Azhar funguje stále ako univerzita, vybralo si ju na 30 tisíc študentov z celého islamského sveta, aby tu študovali práva, medicínu a teológiu. Prekonajte dopravný chaos na ulici al-Azhar a dojdete k slávnemu káhirskému bazáru remesiel s názvom Chán al Challí. Nákupní výlet do týchto uličiek je pre každého návštevníka Egypta jednoducho "povinný", ale je to viac než turistický bazár. Hlavnými zákazníkmi bývajú spravidla Káhirčania, malinké obchodíky im ponúkajú všetko, od drahých orientálnych šperkov až po cetky a lacné domáce potreby, od rýdzich klenotov po bezcenné napodobneniny. Mnohé obchody pôsobia samy o sebe ako umelecká dielňa, honosí sa ozdobenými drevenými vchodmi a jemnými kresbami, orientálnymi kobercami na podlahe a interiéry s vôňou cédrového či santalového dreva alebo kadidla. Požiadajte obchodníka o prehliadku jeho dielny, potom s vami možno prebehne labyrintom chodbičiek až do chátrajúcej miestnosti na úrovni strechy. Tam môžete pozorovať remeselníkov, ako tepu med', jemne vykladajú umelecké predmety perleťou alebo vytvárajú strieborné a zlaté arabesky s drahokamami. Až na vlastní oči uvidíte, koľko práce je treba vynaložiť na každý ručne vyrábaný predmet, uvedomíte si, že ceny týchto vecí sú vlastne docela nízke. Vráťte sa na Muizz li-DínIllah, odkadiaľ sa dostanete k veľkolepému komplexu mešity Kalá'un, obsahujúcemu nemocnicu a madrásu (teologický seminár, mauzóleum sultána Kalá'una a mešitu samu). Komplex bol dokončený v r. 1293 a jeho fasáda bola vypracovaná v islamskom slohu, pripomína však križiacku architektúru, prinesenú sem z Francúzska. Určite navštívte sultánovo mauzóleum, ktoré nájdete na konci ošumelého priechodu, keď sa dáte doprava a prejdete vznosnou bránou. V nádherné sieni si zvlášť všimnite jemne vyrezávaného a zlateného stropu vynikajúcej ukážky umenia moslimských remeselníkov. S veľkoleposťou sultána Kalá'una súťaží v priľahlej budove z r. 1836 madrása sultána Barkúka. Prejdete jemne vypracovanými bronzovými dvermi, prejdete vstupnou halou a ďalšími bronzovými dvermi doprava, až pred sebou hore uvidíte baldachýn so zlatými arabeskami na azurovím pozadím. Dáte správcovi nejaký bakšiš, otvorí vám možno bohaté zdobenú hrobku dcéry sultána Barkúka. Z Barkúkovy madrásy k Musafirchane to nieje ďaleko, k tomu, aby ste prešli bludiskom úzkych uličiek, budete potrebovať sprievodcu. Môže to byť ktorékoľvek dieťa z okolia , žiadosťou o pomoc bude určite polichotené. Musafirchana (v turečtine znamená "dom kostí") je dobre zachovaný palác, postavený ku koncu 8. storočia v mamlúckom slohu. Všimnite si zložite vyrezávaného stropu v hlavnom salóne. Znovu sa vráťte na Muizz liDín-Illah a navštívte zreštaurovanú mešitu al-Akmar z roku 1125 s neobvyklou fasádou. Niekoľko krokov na sever a napravo uvidíte Bajt as-Suheimi, domov rektora al-Azharu pred dvoma storočiami. Jeho dom bol rozdelený na dve tradičné časti, salamlik pre mužské návštevy a haramlik, súkromné sídlo rodiny, kde bývala jeho manželka a dcéry. Vedľa hlavného prijímacieho salónu je sieň s obrými stolicami, ktoré symbolizovali šejkovu značnú dôležitosť. V poschodí vidíme okna s farebnými sklami, turecké dlaždice a otočné drevené zásteny (mašrabíje), robiace z haramliku palác. Pôjdete smerom k severnej hradbe stredoveké Káhiry, napravo uvidíte mešitu al-Hakimovu. Dostaval ju v roku 1013 nechválne známy bláznivý kalif al-Hakim. Od tej doby ju podstatne prebudovala a opravila moslimská sekta Bahari. Blízko sú brány Báb an-Nasr a Báb Futúh, ktoré tvorili súčasť mestských hradieb, vybudovaných na konci 11. storočia. Tieto dávne hradby boli za dlhú dobu svojej existencie už mnohokrát obnovené, podstatnou mierou napr. Napoleonovým vojskom pred menej než dvesto rokmi. Mená, ktoré vojaci vyryli do kameňov veží a bášt, sú stále ešte čitateľné. A keď sa z ničoho nič objaví sprievodca, predá vám vstupenku a ukáže, odkiaľ obrancovia mesta liali na hlavy útočníkov vriaci olej.