Agora
   Z Platía Eleftherías sa tzv. Bránou daní dostaneme na archeologické nálezisko s antickými vykopávkami. Brána je "mladšia", pochádza z o 14. storočia a označuje sa asi miesto, kde museli cudzí obchodníci platiť za svoj tovar clo. Nálezisko bolo až do roku 1933 zastavené. Až ničivé zemetrasenie umožnilo archeológom vykopať pozostatky antických stavieb. Antická agora bola hospodárskym i spoločenským centrom mesta. Dnes sú tu vidieť relikty minulosti v rôznych vrstvách, ktoré laik ťažko rozoznáva. V západnej časti vykopáviek sú dva znovu vstyčené stĺpy zo 14.storočia pred n.l. Tu na ploche 160 x 80 m zhromažďovali občania a bola tu i tržnica s obchodmi a dielňami. Zbytky stien, ktoré sa tiahnú stredom náleziska, sú pozostatky mestských hradieb z dôb helénskych. V severovýchodnej časti lokality, pod mešitou upozorňujú znova vstyčené stĺpy na miesto, stála krytá stĺpová sieň (stoá) zo 4stor. pred n.l. Neskôr v 5 stor. tu bola postavená trojlodná bazilika, jej pozostatky sú ešte patrné.
Nálezisko je volné prístupné.

Casa Romana
   Po zemetrasení v roku 1933 objavená a potom roku 1940 talianskymi archeológmi rekonštruovaná rímska vila z 3 stor. pred n.l. je názornou ukážkou bytovej kultúry bohatých Rimanov. Vila má tri átria, obklopená obytnými i hospodárskymi miestnosťami. Hned vpravo od vchodu vám padne do oka dobre zachovalá toaleta a kúpeľňa. Za vstupom je prvé átrium s podlahou vyzdobenou mozaikou znázorňujúcou leva a pantera pri love. Tiž na podlahe druhého átria sú zachované zbytky mozaiky s morskými nymfami, delfínmi a pantermi. Prilahlí priestor, tzv. triclinium, slúžil ako jedáleň pri slávnostných príležitostiach. Ešte dnes je patrná jeho mramorová výzdoba. Tretí a najväčší vnútorný dvor pôsobí zvláštnym dojmom: rady stĺpov obklopujú átrium sa vypínajú cez dve poschodia a dodávajú celku vzdušnosť. Milovníci antiky poznajú, že stĺpy nie sú iónske a koritské hlavice. V niektorých priľahlých miestnostiach sa dochovali zbytky mozaiky i mramorového obloženia stien. Vedľa vily zaujímajú podstatnú časť tejto oblasti vykopávok rímske verejné kúpele.
Odós Grigoríou E. : Utorok - Nedeľa 08:00 - 14:30 hod (posledný vstup 14:10 hod) vstupné 1,50 €Kúpele sú prístupné volné, brána sa zatvára 14:30 hod.

Defterdarová mešita
   Mešita dominuje centrálnemu námestiu Kosu. Pochádza z 18. stor. a nieje bohužiaľ prístupná. Dnes sú tu obchody a kaviarne.

Dionýsov chrám
   Neďaleko vily Casa Romana sú zachované sporné zbytky chrámu a oltáru Dionýsa, boha vína a slávnosti. Vstup voľný.

Hippokratov platan
   Podľa legendy sedával v jeho chládku najslávnejší syn ostrova, lekár Hippokrates a zasväcoval svojich žiakov do tajov lekárstva. A tiež apoštol Pavol, keď sa zastavil na Kose pri svojich misionárskych cestách, že vraj na tom mieste kázal evangelium. Platan by tak musel mať 2400 rokov, avšak to je asi prehnané, odborníci jeho vek odhadujú na 500 - 2000 rokov. Dutý strom podpiera zložité lešenie a k jeho stabilite prispieva i helénsky oltár zdobený motívmi býčích hláv. Antický sarkofág pod stromom využívali kedysi Turci ako nádrž na vodu. Vstup voľný.

Talianské stavby
   Z dôb talianskej nadvlády sa zachovali mnohé stavby, ktoré tvoria v meste neprehliadnuteľné architektonické akcenty. Na Platía Eleftherías, centrálnom námestí, nájdete vedľa tržnice a archeologického múzea ešte ďalšie zaujímavé stavby. Talianmi postavenom Paláci guvernéra, jeho pompéznom priečelí je obrátená k moru, dnes pracuje súd a mnohé úrady. Za zmienku stojí tiež Alberto Gelsonimo V Odós Vassiléos Georgíou 1, kde je dnes mestské informačné stredisko pre turistov a nemocnica v Odós Ipokrátous obidve budovy sú z konca 20. rokov.

Kastel
   Na východnom okraji prístavu, kde sa opevnený bod nachádzal už v antike a byzantskom období, postavili johaniti mohutnú pevnosť, ktorá sa zachovala až dodnes. Použili k tomu materiál nielen z predchodzích pevnostných stavieb, ale i kamene a stĺpy z iných antických budov. Kastel má dva obranné okruhy. Vnútorný tvorí hrad z 14. storočia. Vnútorný pás bol postavený v 15. storočí, v relatívne krátkej dobe, keď narastala expanzia osmanskej ríše. Technika boja s využitím ťažkých diel naviac vyžadovala nové obranné opatrenia. Prvý útok tureckého loďstva bol odrazený, ale už v roku 1523 prevzali Turci vládu nad ostrovom, a tím i nad pevnosťou. Vstup do pevnosti umožnuje most, ktorý začína u Hippokratovho platanu. Až do 20. stor. premosťoval obrannú vodnú priekopu, dnes palmovú alej. V letných mesiacoch sa vo vnútry hradieb poriadajú divadelné predstavenia a koncerty.
Utorok - Nedeľa 08:30 - 15:00 hod vstupné 2,40 €

Kostol Agía Paraskeví
   Kostol stojí na jednej z terás hore nad tržnicou. Môžete si tu prehliadnuť tradičné byzantské nástenné maľby, ktoré však pochádzajú z 80. rokov 20. stor.

Mešita s lodžiou
   Mešita založená v roku 1786 má meno po svojom staviteľovi mešita Hadži Hassana. Ujal sa ovšem názov, ktorý je odvodený z jej stĺpovitej chodby pripomínajúcu dvojitú lodžiu. Rovnako ako u mnoho iných budov bola i ona postavená z rozobratých antických stavieb včetne blízkeho Asklepieionu. Prehliadke interiéru nieje možná

Óideion
   Oproti vykopávkam na západnom okraji mesta leží rímske divadlo z 2. stor. Krásna cyprišová alej vás dovedie k 15 mramorovým radám sedadiel, z nich niektoré sú dosial v pôvodnom stave.Čas od času sa tu konajú koncerty alebo divadelné predstavenia. Vstup voľný.

Vykopávky v západnej časti mesta
   V tejto časti mesta odhalili archeológovia helénske a rímske stavby z 3. - 2. stor. pred n.l. Na nálezisko je možné vstúpiť na niekoľkých miestach, mi začneme prehliadku od severu, od ulice P. Tsaldári. Stojíme teda čelom k vykopávkam a ako najvýchodnejšie sa javí cesta v ľavo, vedúca pozdĺž náleziska, uličkou Ap. Pávlou k schodišťu. Odtiaľ môžeme vidieť, bohužiaľ veľmi obmedzene, tzv. nymfeum z 3. stor. pred n.l., ktoré ale nieje verejnosti prístupné. Spočiatku ho archeológovia považovali za svätinu nýmf - ale v skutočnosti to však bolo kúpeľné zariadenie s toaletami. Jeho vnútorné steny sú obložené mramorom, átrium z troch strán obklopuje stĺporadie zdobené mozaikou, na štvrtej strane sú vodné nádrže. Impozantná rada 17 znovu vztýčených dórskych stĺpov označuje niekdajší gymnasion. V helénskom období to bola budova, kde sa mladí muži venovali nielen ľahkej atletike, ale i vzdelávaniu. Odtiaľ je odvodený názov novodobých gymnázií, kde sa hlavne pestovala znalosť antickej kultúry. Vedľa sa nachádzajú pozostatky rímskych verejných kúpeľov, na ich základoch bola postavená a ranne kresťanská bazilika. Miestami tu uvidíte zbytky mozaiky, ktorá bola prekrytá ochranným nánosom piesku. Od nymfeónu okolo gymnasionu vedie stará rímska ulica Via Cardo ďalej smerom na juh. Na nej sa dá doteraz miestami vidieť hlboko vyryté stopy kolies vozov. Takmer v pravom uhle ústí Via Cardo do ďalšej rímskej ulice, Via Decumana (súbežná s Odós Grigoríou E.). Ak prídete touto ulicou až na koniec, budete mať po svojej ľavej ruke východné pole náleziska. Tu sa nachádzajú v rímskej vile dobre zachovalé mozaiky. Jedna z nich predstavuje bojujúcich gladiátorov, druhá mužov, ktorý zabíjajú kancov. O niekoľko krokov ďalej sú zbytky rímskych verejných kúpeľov a toaliet s mozaikou kurýra - vysvetľujúci nápis znie: "Bežím dvanásť hodín." O niečo ďalej je rímska vila, ktorá dostala meno podľa svojej mozaiky: Dom Európy. Mozaika zobrazuje únos týrskej kráľovskej dcéry Európy bohom Diom v podobe býka. Pri ceste na Krétu ich sprevádza delfín a Eros.
V súčasnej dobe sú vykopávky volne prístupné.